Apoukapy Ppy 44/2022 rupive, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ohechakuaa ñe’ẽreko mombareterãramo tembiapo hérava “Rosalía ñe’ẽ poravopyre (Escolma poética de Rosalía)”, ñe’ẽpoty aty osẽva guarani ha gallego ñe’ẽme. Ko aranduka omono’õ heta ñe’ẽpoty gallego-pe ohaiva’ekue haihára katupyry…
Ver másParaguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Tetã Rekombo’epavẽ Kuaara’ã ha Ñemboaje Renda (Agencia Nacional de Evaluación y Acreditación de la Educación Superior - Aneaes) omboheraguapy ñoñe’ẽme’ẽ omba’apo joaju hag̃ua opa umi hembiapoteépe mokõivéva.
Ver másAty hérava Subcomisión de Información, Comunicación y Lengua de Señas, oĩva Comisión Nacional por los Derechos Humanos de las Personas con Discapacidad (Conadis) oñombyaty mokõiha ko 2022 arýpe. Omoakã ko aty PÑS sãmbyhyhára, Ladislaa Alcaraz de Silvero.
Ver másParaguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára (PÑS), Ladislaa Alcaraz de Silvero, oñombyaty ko ararundýpe Comisión de los Derechos de las Personas con Discapacidad Senado pegua ndive ha omombe’u chupekuéra mba’eichaitépa ojeguata oñemoañete hag̃ua Léi 6530, “Que otorga reconocimiento oficial a la lengua de señas…
Ver másKo arapópe oñemoheñói ñehenói guasu hérava Corazón Guaraní, mba’e ojejapóva hi’ãgui mayma paraguaigua jaikepaite jaykeko tekombo’e ko ñane retãme. Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára (PÑS), Ladislaa Alcaraz de Silvero, omoirũ ko mba’e porã ñeguenohẽ, oikova’ekue Gran Hotel del Paraguay-pe, Paraguay…
Ver másParaguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára (PÑS), Ladislaa Alcaraz de Silvero, ojojuhu kuehe omoakãva Organización de Estados Iberoamericanos (OEI), Mariano Jabonero, ndive, péina oĩvahína Paraguáipe. Ko aty omoirũ avei omoakãva OEI Paraguáipe, Miriam Preckler Galguera.
Ver másGrupo de Grabaciones en Guaraní (GGG) peteĩ ONG omba’apóva yma guivéma ñane retãme guarani rehehápe, oguenohẽ ramoite peteĩ aplicación celular-pe g̃uarã hérava Ehenduapp, oguerekopaitéva Ñandejára Ñe’ẽ guaraníme, taha’e oñehendu térã oñemoñe’ẽ hag̃ua. Ko app oĩma Play Store-pe oñemboguejy hag̃ua…
Ver másKo árape, Organización de Estados Iberoamericanos para la Educación, la Ciencia y la Cultura (OEI) Paraguái pegua oipe’a jey hokẽ ombopyahupa rire hóga. Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) rérape omoirũ ko aty, Ñe’ẽ Rape’apo moakãharapavẽ, Celia Godoy.
Ver másTetã remimoĩmby Cámara de Diputados oguenohẽ kuatia he’ihápe de Interés Nacional y Cultural-ha mokõi aranduka enlhet rehegua, “¡Qué hermosa es tu voz! Relatos de los enlhet sobre la historia de su pueblo” y “No llores. La historia enlhet de la Guerra del Chaco”, omono’õ ha omohendáva ñe’ẽ rehe…
Ver másMbo’ehára katupyry ha español ñe’ẽ hyvykoihára Pablina Escobar de Rivas, telegrama rupive, ombovy’apavẽ Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhápe (PÑS) ojapoporãiterei rehe aty oñembojopoihaguépe 22 tapichápe ohyvykói rehe español ñe’ẽ Paraguáipe, aty oikova’ekue upe 29 jasyrundýpe.
Ver másEspañol ñe’ẽ hyvykoihára katupyry paraguaigua Maxdonia Fernández rendápe oho ko ararundýpe Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhára (PÑS), Ladislaa Alcaraz de Silvero, ha he’i jey chupe ko ñe’ẽ remimoĩmby ohecharamo ha omomba’eguasuha opa mba’e ojapóva español ñe’ẽ rehehápe, upevarevoi oñembojopói rehe chupe…
Ver másAty jojaha’ỹ peteĩme, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ombojopói 22 tapichápe heta hendáicha oykeko ha ohyvykóiva español ñe’ẽ Paraguáipe. Ko aty ojehechakuaa ha oñembojopoihaguépe ko’ã ñande rapichápe oiko upe arapoteĩ ohasava’ekuépe, Biblioteca ha Archivo Central, Congreso Nacional pegua…
Ver másParaguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) mburuvichakuéra, omotenondéva sãmbyhyhára, Ladislaa Alcara de Silvero, oñombyaty ko araapýpe opa umi ko temimoĩmby mba’apoharakuéra ndive oñemomarandúvo chupekuéra heta mba’e rehe. Ko aty oiko Instituto Desarrollo (ID) kotýpe, Paraguay távape.
Ver másTetã mburuvichakuéra ha tetãyguára aty rérape oĩva oñombyaty ko araapýpe, 26 jasyrundýpe, ohesa’ỹijo ha omoneĩ hag̃ua Paraguái Purahéi Guasu osẽ pyahúva heta ñe’ẽme. Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) rérape omoirũ ko aty Celia Godoy, Dirección General de Lengua de Señas moakãharapavẽ.
Ver másOjehechakuaa ha oñemokyre’ỹ hag̃ua ypykuéra ñe’ẽporãhaipyre, México guive oñeguenohẽ ko ñoha’ã 2022 hérava Premio de Literaturas Indígenas de América (PLIA), ohenóiva mayma ypykuéra América tuichakueguápe, toĩ oĩhápe, ohaíva mombe’urã. Ikatu ojeike ko ñoha’ãme 2 jasypoapy peve, ko 2022 arýpe.
Ver más